Jan 28

tabula s krivkouTak ako nie sú každý deň vianoce, rovnako ani v práci nás každý deň nečakajú úžasné pracovné úlohy, náš tieň prekračujúce výzvy, nové strhujúce diskusie, ktoré budeme viesť s tou sympatickou kolegyňou z vedľajšieho oddelenia pri automate na kávu. Veruže nie, občas je to poriadna nuda. Stále tie isté rutinné úlohy,stále tí istí otravní kolegovia, stále tá istá hnusná káva z automatu na chodbe. Potom sa nie niet čo čudovať, že občas máte pocit, akoby vaša práca bola upírom, ktorý z vás deň za dňom vysáva vašu životnú energiu. Je to nepríjemné, ale nie je to tragické. Okrem iného aj preto, pretože tu mám pre vás niekoľko nápadov ako sa s týmto problémom popasovať a ak už nie vyhrať v tomto zápase,tak aspoň remízovať.

  • Pozor na autopilota.V lietedle je niečo také nanajvýš potrebné, ale v práci? Nuž v práci vám zapnutie vášho autopilota síce pomôže, ale len na krátku dobu. Vaše telo je na pracovisku, a vaša myseľ sa pohybuje niekde celkom inde. Aj keď sa to zdá ako ohromná zábava, tak nevýhodou tohoto záchranného mechanizmu je, že žijete v ilúziách a dennom snívaní. Po skončení takého dňa v práci máte pocit, že vám tretina dňa pretiekla medzi prstami. Ak sa za seba pozrite a uvedomíte si, že ste celý deň presnívali, na spokojnosti vám to veru nepridá. Život sa odohráva tu a teraz, nie v predstavách.  Nie zajtra, ani včera. Tým, že celý deň snívame sa oberáme o skutočný život a navyše sa vzdávame šance, že s tou  nudou, ak sme s ňou konfrontovaní, môžeme niečo urobiť.
  • Budťe proaktívny. Nečakajte kým sa niečo okolo vás udeje, kým vám niekto zadá zaujímavú úlohu, nečakajte kým si vás váš  šéf všimne. Nech nie je váš pracovný život prejavom totálnej závislosti na niekom inom. Iste každý z nás má iný manévrovací priestor na to, aby eventuelne mohol byť prokaktívny. Problémom väčšiny ľudí je, že tento priestor nevyužívajú a to bez ohľadu na to ako veľký ten priestor je. Ak budete proaktívny, tak okrem toho, v dobrom, riskujete, že si vás niekto všimne a za vaše nadštandardné úsilie vás odmení. Samozrejme, ak je vašou celodennou stratégiou skrývať sa a hlavne, preboha, nijako na seba nepútať pozornosť, potom sa pokojne oddávajte vašej nudnej, rutinnej práci.
  • Narúšajte rutiny. Veľa otrávenosti a nudy v práci vychádza práve z toho, že sa predierame cez denné rutinné úlohy bez toho, aby sme čo i len na okamih pouvažovali nad tým , ako by sa tieto úlohy dali zmeniť. Verím tomu, že takmer na každej činnosti sa dá nájsť niečo, čo sa dá urobiť inak, lepšie, kvalitnejšie a hlavne zaujímavejšie.
  • Na jednom  školení time managementu sme hľadali spôsoby a nástroje ako robiť prácu efektívnejšie. Jedna pani na to reagovala: “viete, ale to ja nemôžem, veď čo budem potom robiť tých 8 hodín v kancelárii, kým svoju prácu stihnem za 4  hodiny”. Trochu som sa nad tým pozastavil,krútil som hlavou a potom som prestal, pretože som si uvedomil,že školím úradníkov štátnej správy.
  • Robte si častejšie prestávky. Je to klasický nástroj prevencie proti syndrómu  vyhorenie. Je to takmer klišé, o ktorom sa na každom mieste, kde sa diskutuje o efektivite práci a odolávaniu stresu, píše. A napriek tomu,toľko ľudí večer od totálneho vyčerpania padá na hubu, pretože nedodržiavajú základné pravidlá psychygieny. Prestávky by mali byť zhruba (maximálne) v 90 minútových intervaloch. A namiesto popíjania kávy si radšej dajte čistú vodu, chodťe niekam von a urobte zopár pohybov aby sa vám krv dostal nielen do končekov prstov, ale aj do iných orgánov vášho tela. Napr. do mozgu:)

No a čo vy? Aké nástroje a techniky používate aby ste sa v práci nenudili a “nevyhoreli”?

Creative Commons License photo credit: wili_hybrid

Share and Enjoy:
  • Google Bookmarks
  • Twitthis
  • Twitter
  • LinkedIn
  • Digg
  • del.icio.us
  • Facebook
  • RSS

Tags: , ,

Jan 21


V prípade záujmu o individuálny koučing alebo motivačnú prednášku, kontaktuje info@koucing.org.

Share and Enjoy:
  • Google Bookmarks
  • Twitthis
  • Twitter
  • LinkedIn
  • Digg
  • del.icio.us
  • Facebook
  • RSS

Tags: , , ,

Jan 19

The Calm After the ShowNedávno som bol pozvaný na jednu firemnú akciu, kde som mal predniesť, niečo, čo by sme nazvali motivačným príhovorom, kde sa zamestnancom predstavila nová koncepcia  vedenia firmy. Blok, ktorý bol plánovaný pre moju prezentáciu mal mať dĺžku 3 hodiny a mal byť rozdelený do dvoch častí. Keďže to bola pre firmu dôležitá udalosť, tak som sa aj patrične pripravil a nad prezentáciou som strávil niekoľko dní. A  asi si viete predstaviť moje sklamanie, keď som neustálym pozeraním na hodinky zisťoval, že  moji predrečníci mi odoberajú z môjho drahocenného času stále viac a viac.  Okrem toho, že ich nikto nezastavil, sa celá akcia v čase celkom nepríjemne posúvala, čo neprídavalo na pokoji a sústredení účastníkov a samozrejme ja miera mojej nervozity utešene rástla. Čas, ktorý mi ostal: 60 minút, bez šance, že by som ho mohol posunúť. To by ma asi tí ľudia zožrali aj s topánkami:) Naveľa som sa mal konečne postaviť pred ľudí. Ale čo  urobíte z troma hodinami, keď ich máte vmáčknuť do hodiny jednej? Tu je niekoľko inšpirácií, ktorými som sa riadil ja.

  • Už počas prípravy prezentácie rátajte s niečím ako je časový posun. Je to vysoko pravdepodobné vtedy, keď ste na nejakej konferencii, alebo vaša prezentácia je jednou zo série prezentácií. Väčšinou na konferenciách býva niekto, kto vás usekne, pokiaľ tú svoju prezentáciu moc naťahujete. Ale ak nie je tak si to useknutie musíte zaranžovať sami.
  • Ak máte sami problém s dodržiavaním času, zabezpečte si timer. Či už to budú vaše hodinky na ruke, ktoré vám začnú pípať, keď uplynie váš čas alebo niekto v publiku, kto vám dá znamenie, že sa máte z pódia stratiť.
  • Ak raz účastníkom poviete, že vaša prezentácia bude trvať 60 minút, tak nech trvá skutočne 60 minút. Ak je prehrešok, ktorý publikum veľmi ťažko odpúšťa, tak je to práve nedochvíľnosť. Keď som skončil svoju prezentáciu, pozrel som na hodinky. Ubehlo presne 60 minút.  Pani, ktorá sedela najbližšie ku mne na mňa pozrela a hovorí “stopovali sme vám to, či to bude naozaj hodina a naozaj to hodina bola, ste dobrý…”. Je možné, že po nejakom čase si vytrénujete  tzv. vnútorný budík, ktorý vám bude strážiť čas sám.
  • Ak chcete získať sympatie publika,tak skončite ešte aspoň o 5 minút skôr ako ste povedali. Všetci budú nadšení, a to zvlášť vtedy, keď majú za sebou niekoľko hodín počúvania a sústredenia.
  • Zabezpečte si čo najviac svetla. Miera svetla ovyplyvňuje mieru sústredenia. Niektorí prezentujúci majú taký názor, že je potrebné zhasnúť keď beží prezentácia.Nerobte to. Väčšina súčasných projektorov má dostatočný výkon na to, aby nebolo potrebné zhasnúť. Okrem toho, nie prezentácia je dôležitá, ale vy. Vy ste lídrom a jadrom celej prezentácie, nenechajte projektoru a ppt prezentácii  aby držala v rukých opraty vašej prezentácie. Ak sú zastreté závesy, odtiahnite ich.
  • Nedovoľte otázky, resp.ak otázky sú, dajte priestor na ich zodpovedanie až po skončení prezentácie. Tí,ktorých odpoveď naozaj zaujíma, ostanú a prídu za vami. A tí, ktorí sa ponáhľajú domov, pôjdu domov.
  • Vždy používajte prezentér (diaľkové ovládanie na posun slidov). Presunom k pc a späť k publiku strácate drahocenný čas, navyše vaša prezentácia strašným spôsobom stráca dynamiku.
  • Môj obľúbený autor Guy Kawasaki hovorí, že aj tá najrozsiahlejšia prezentácia by sa mala zmestiť do niekoľkých sekúnd. Predstavte si, že máte len 30 sekúnd na vašu prezentáciu, čo by z nej ostalo? To je to najdôležitejšie čo musíte povedať a čo vo vašej prezentácii ostane za každých okolností.
  • Udrživajte čo najužší kontakt s publikom. Opustite bezpečie rečníckeho pultíku a choďťe medzi ľudí. Čím osobnejší ste, tým vás publikum bude mať radšej.

Dúfam, že týchto zopár bodov vám pomôže zvládnuť situáciu, keď budete mať málo času a budete toho chcieť povedať naozaj veľa. Držím vám palce.

A aké sú vaše skúsenosti s  nedostatkom času v prezentácii? Ako to riešite?

PS:Ak si chcete vyskúšať vaše prezentačné zručnosti a dostať na ne spätnú väzbu, máte možnosť využiť Creativitypool skupinu.

Creative Commons License photo credit: Thomas Hawk

Share and Enjoy:
  • Google Bookmarks
  • Twitthis
  • Twitter
  • LinkedIn
  • Digg
  • del.icio.us
  • Facebook
  • RSS

Tags: , , ,

Jan 12

two peopleMožno ste pred nedávnom videli zábery, ktoré ukazovali ľudí čakajúcich na začatie povianočných výpredajov. Ťažko povedať, či to bolo komické, možno skôr tragikomické, a na tomto fenoméne by sa dalo ilustrovať veľa vecí, ktoré sa týkajú spoločnosti ako takej, prípadne aj riadenia firmy alebo tímu. Čo sa však pri podobných akciách prejavuje naplno, je fakt, že človek veľmi ľahko skĺzne do stavu, keď napodobňuje svoje okolie, bez toho aby uvažoval nad dôsledkami svojho konania, ktoré môže mať potom deštrukčný vplyv na neho aj jeho okolie. A podobne máme tendenciu sa trochu stádovito správať vždy,keď  ľudia okolo nás jednajú nejakým spôsobom a my ich chceme napodobniť. Na našu obhajobu treba povedať, že tento proces má svoju biologickú príčinu, sú to tzv. zrkadlové neuróny, ktoré spôsobujú,že máme tendenciu napodobňovať správanie iných ľudí, aj keď by nám logika hovorila niečo iné. A práve prekonanie logiky sa občas deje pri implementovaní koučingu do firemnej kultúry.

Koučing je zo svojej podstaty individuálnou záležitosťou. Okrem toho, a to sa dostáveme ku kľúčovej charakteristike koučingu, je dobrovoľný. Dobrovoľnosť je nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby sa koučing mohol vôbec začať. Toto sa niekedy ťažko zadávateľom koučingu akceptuje, pretože sú zvyknutí na to, že ľudia z firmy sa jednoducho pošlú na školenie a hotovo. V týchto dvoch procesoch sa nám ukazujú dva základné princípy riadenia. Princíp direktívny a princíp dobrovoľný. Posun k “dobrovoľnej” paradigme riadenia može byť veľmi náročný, vyžaduje si totiž zmenu prístupu k ľudom, ku vzdelávaniu, k problémom v spoločnosti.  Pokiaľ sa tieto postoje u zadávateľa koučingu nezmenia, bude aj koučingu prezentovaný ako nástroj v klasickom direktívnom duchu, čím sa ale samozrejme celkom stratí jeho pridaná hodnota pre firmu aj pre koučovaného. Je to niečo také ako keby sme chceli dať motor z porsche do škodovky. Ak chceme použiť taký mocný nástroj, tak nestačí len vymeniť jeden motor za druhý, musí sa zmeniť všetko. A to je ďalší z dôvodov prečo koučing pri implementácii stroskotáva. Zavedie sa len jeden ohraničený nástroj, ale to všetko ostatné okolo ostáva nezmenené. Je potom len otázka času kedy niekto povie “ale tento váš nový nástroj nefunguje”. Nuž a akoby aj mohol,  keď nefungujú brzdy, palivový systém, chýbajú kolesá.

Dobrovoľnosť koučingu je prvým krokom k tomu aby sa menil celý systém a celá paradigma riadenia. Krok malý ale nesmierne dôležitý.

Aké máte vy skúsenosti s implementáciou koučingu?

Share and Enjoy:
  • Google Bookmarks
  • Twitthis
  • Twitter
  • LinkedIn
  • Digg
  • del.icio.us
  • Facebook
  • RSS

Tags: , , ,