Považujem sa za vcelku inteligentného človeka. Napriek tomu sa mi podarí občas urobiť chybu, či už sa to týka pracovných vecí, alebo niečoho osobného. Často krát sú tieto chyby výsledkom akejsi “premúdrelosti”. Tento pojem označuje stav, kedy si je človek tak istý sám sebou a svojimi znalosťami, že prehliada zjavné a predvšetkým jednoduché veci, na ktoré nie je potrebné mať dokonca ani vysokú školu. Čo stačí, je obyčajný sedliacky rozum. A nedostatok sedliackeho rozumu vnímam aj tam kde sa hovorí o motivácii.O motivácii na školeniach som už písal, dnes by sa chcel venovať osobnej motivácii a tomu ako k nej manažéri pristupujú. Mnoho vecí z článku o motiácii na školeniach by sa dalo aplikovať aj tu, ale vyskúšajme si trochu iný pohľad. Jednoduchší. Veď nie nadarmo sa hovorí, že v jednoduchosti je krása.

Veľmi kľúčovou otázkou, ktorú by si mal položiť každý, kto sa zaujíma o motiváciu, a predovšetkým o motiváciu druhých ľudí, je: Aké sú moje zámery? K čomu potrebujem poznatky o motivácii? K čomu ich chcem použiť? Ide totiž o to, že motivácia býva veľmi často vnímaná ako nejaký nástroj, ktorý je potrebné použiť na podriadených. Ako by ľudia s ktorými pracujeme boli nesvojprávni, akoby boli vnímaní ako malé dieťa, ktoré keď chceme nakŕmiť tak povieme: “pozri tuto letí lietadielko, otvor pusu…” a v tom okmažiku mu do úst vrazíme lyžičku niečoho, čo nemá rado. Lebo keby malo, tak by sme nemuseli naňho skúšať takéto psie kusy. Nech to znie akokoľvek absurdne, podobne to vyzerá aj pri využívaní motivačných nástrojov. Manažér hovorí: pozrite, tu letí lietadielko….a toto musíte do zajtra urobiť, aj keby ste tu dnes mali byť do polnoci.” Je to však skutočne nutné? Nedá sa s ľudmi pracovať aj iným spôsobom? Je nutné podávať im len polopravdy zabalené do falošných motívov?

Skúste si spomenúť na svoju motiváciu? Kedy ste sami boli k niečomu motivovaní? Kedy ste robili veci aj vtedy  keď ste sa cítili unavení? Keď sa nad tým zamyslím, som vysoko motivovaný k tým veciam a tým činnostiam, ktoré robím rád. Ako freelancer pracujem prevažne sám, a napriek tomu, že nemám nad sebou žiadneho šéfa ani manažéra, môžem o sebe povedať, že som celkom vysoko motivovaný. A prečo to tak je? Odpoveď je veľmi jednoduchá, pretože robím niečo čo ma baví,a čo mám rád. Myseľ sa rada sústredí na veci, ktoré sú pre ňu zaujímavé, na veci, ktoré sú pre ňu príjemné. Aby som ostal dlho motivovaný,tak sa snažíim aby v mojom pracovnom dni bolo podľa možnosti čo najviac činností, ktoré ma bavia a ktoré robím rád. Vtedy sa otázka motivácie, presnejšie sebamotivácie stáva úplne bezpredmetnou. A keď pracujem s inými ľudmi? Ten princíp je ten istý, snažím sa nájsť pre svojich kolegov také aktivity, ktoré ich bavia, v ktorých sú dobrí a ktoré im prinášajú potešenie.V takom prípade sa vôbec nemusím starať o motiváciu, všetko sa odohráva na vnútornej, osobnej úrovni.

Princíp je teda veľmi jednoduchý. Motivovaným sa človek stáva vtedy, keď  pracuje s niečím, alebo na niečom čo ho baví, čo mu prináša nielen fiančný ale aj osobný alebo emočný zisk. Ak chce manažér docieliť, aby sa jeho ľudia dostali na túto úroveň, je nutné aby pre nich našiel takú prácu, ktorá ich bude motivovať sama o sebe. A vtedy sa stratí aj potreba vonkajších motivačných faktorov.

Avšak aj keď je tento základný princíp veľmi prostý, implikuje nám mnohé ďalšie skutočnosti? Napadá vás ktoré?

photo credit: lumaxart

O motivácii sa toho v rámci riadenia a manažovania už popísalo skutočne veľa. Nanešťastie, ak je niečoho  veľa, ešte to neznamená, že to aj má nejakú pridanú hodnotu, alebo je to k niečomu užitočné. Ako lektor a kouč, ktorý sa pohybuje v oblasti vzdelávanie viac ako 15 rokov sa veľmi pravidelne stretávam so žiadosťami manažérov a firiem o to, aby som niečo vymyslel alebo pripravil nejaký program, po ktorom budú účastníci viac motivovaní. Nech by sa nám táto požiadavka mohla zdať akokoľvek jednoduchá a  priamočiara, tak to bude len zdanie.

Motiváciu (ale nielen ju) vnímame ako určitý produkt. Krabičku, ktorú si manžér niekde na školení kúpi, vysype z nej čarovný prášok na svojićh podriadených a tí začnú pracovať  aspoň o 30% viac, rýchlejšie, spoľahlivejšie. A okrem toho budú navyše presvedčení, že to robia zo svojej vlastnej vôle. Prirodzene, motivačné školenie nemá podobu takejto čarovnej krabičky a jeho výsledky sú veľmi často sklamaním pre zadávateľa,lektora aj účastníkov.Poďme sa pozrieť prečo to tak je.

• Predvovšetkým motivačné školenie nemusí byť o motivácii. Je dôležité aby pri návrhu takého školenia bolo jasné, čo chceme účastníkom kurzu alebo školenia sprostredkovať. Sú to znalosti? Zručnosti? Emócie? Chceme aby sa ľudia niečo o motivácii “dozvedeli”? Alebo skôr chceme aby sa účastníci “cítili” namotivovaní? Toto základné nastavenie nám môže odstrániť veľmi veľa nedorozumení. Ak sa nám toto nepodarí, tak sa stáva, že učíme účastníkov o Maslowovej pyramíde potrieb ale na konci školenia ľudia vôbec nevyzerajú motivovaní. A prečo by aj mali? Opäť sa hovorilo o nejakej teórii,o ktorej sa hovorí asi na úplne každom manažérskom školení, ale nie je to nič užitočné, pokiaľ to nemá nejaký dopad na reálny život účastníkov.
• Motivácia je pre manažéra niečo, čo sa deje tak povediac potajomky a nebolo by celkom vhodné aby o tom podriadení vedeli. Tento postoj sa veľmi nebezpečne blíži manipulácii. Niekedy je veľmi ťažké identifikovať čo je manipulácia a čo je motivácia. David Lakhani vo svojej knihe “Umění přesvědčování” hovorí, že konečným rozdielom je váš osobný zámer. A zámer niečo skrývať, tajiť, nepovedať všetko sa mi skôr spája z manipuláciou ako s motiváciou. Opakovane sa pri diskusiách o motivácii stretávam so zámer manažérov vplývať na ľudí tak, aby o tom nevedeli. Ak už toto nie je manipulácia, tak potom skutočne neviem čo. Myslím, že tento postoj vychádza z predpokladu, samozrejme mylného, že keby moji podriadení poznali moje zámery tak by prestali robiť úplne (to ale platí len vtedy, keď mojím zámerom je zneužiť a využiť, a to sa hádam v  našich firmách ani nedeje:)). V súčasnom biznise sa stále viac a viac hovorí o etike podnikania. Etika v podnikaní  je ale úzko spojená s etikou správania sa voči zamestnancom. Ak moje jednanie nebude etické, tak nebudem môcť využiť pozitívne efekty etického správani a budem musieť hľadať motivačno manipulačné nástroje, čo by som si mohol kľudne odpustiť, keby som hral čistú hru.

Tieto dva faktory považujem za základné príčiny zlyhávania výsledkov motivačných školení. Pokiaľ sa podarí dobre ošetrit tieto riziká, verím, že dobre postavené školenie bude mať pozitívny efekt pre všetkých zúčastnených.

A aké sú vaše skúsenosti s motivačnými školeniami?

Páčil sa vám článok?  Nezabudnite sa potom príhlasiť k odberu príspevkov priamo do vašej mailovej schránky.

Tak ako nie sú každý deň vianoce, rovnako ani v práci nás každý deň nečakajú úžasné pracovné úlohy, náš tieň prekračujúce výzvy, nové strhujúce diskusie, ktoré budeme viesť s tou sympatickou kolegyňou z vedľajšieho oddelenia pri automate na kávu. Veruže nie, občas je to poriadna nuda. Stále tie isté rutinné úlohy,stále tí istí otravní kolegovia, stále tá istá hnusná káva z automatu na chodbe. Potom sa nie niet čo čudovať, že občas máte pocit, akoby vaša práca bola upírom, ktorý z vás deň za dňom vysáva vašu životnú energiu. Je to nepríjemné, ale nie je to tragické. Okrem iného aj preto, pretože tu mám pre vás niekoľko nápadov ako sa s týmto problémom popasovať a ak už nie vyhrať v tomto zápase,tak aspoň remízovať.

• Pozor na autopilota.V lietedle je niečo také nanajvýš potrebné, ale v práci? Nuž v práci vám zapnutie vášho autopilota síce pomôže, ale len na krátku dobu. Vaše telo je na pracovisku, a vaša myseľ sa pohybuje niekde celkom inde. Aj keď sa to zdá ako ohromná zábava, tak nevýhodou tohoto záchranného mechanizmu je, že žijete v ilúziách a dennom snívaní. Po skončení takého dňa v práci máte pocit, že vám tretina dňa pretiekla medzi prstami. Ak sa za seba pozrite a uvedomíte si, že ste celý deň presnívali, na spokojnosti vám to veru nepridá. Život sa odohráva tu a teraz, nie v predstavách.  Nie zajtra, ani včera. Tým, že celý deň snívame sa oberáme o skutočný život a navyše sa vzdávame šance, že s tou  nudou, ak sme s ňou konfrontovaní, môžeme niečo urobiť.
• Budťe proaktívny. Nečakajte kým sa niečo okolo vás udeje, kým vám niekto zadá zaujímavú úlohu, nečakajte kým si vás váš  šéf všimne. Nech nie je váš pracovný život prejavom totálnej závislosti na niekom inom. Iste každý z nás má iný manévrovací priestor na to, aby eventuelne mohol byť prokaktívny. Problémom väčšiny ľudí je, že tento priestor nevyužívajú a to bez ohľadu na to ako veľký ten priestor je. Ak budete proaktívny, tak okrem toho, v dobrom, riskujete, že si vás niekto všimne a za vaše nadštandardné úsilie vás odmení. Samozrejme, ak je vašou celodennou stratégiou skrývať sa a hlavne, preboha, nijako na seba nepútať pozornosť, potom sa pokojne oddávajte vašej nudnej, rutinnej práci.
• Narúšajte rutiny. Veľa otrávenosti a nudy v práci vychádza práve z toho, že sa predierame cez denné rutinné úlohy bez toho, aby sme čo i len na okamih pouvažovali nad tým , ako by sa tieto úlohy dali zmeniť. Verím tomu, že takmer na každej činnosti sa dá nájsť niečo, čo sa dá urobiť inak, lepšie, kvalitnejšie a hlavne zaujímavejšie.

Na jednom  školení time managementu sme hľadali spôsoby a nástroje ako robiť prácu efektívnejšie. Jedna pani na to reagovala: “viete, ale to ja nemôžem, veď čo budem potom robiť tých 8 hodín v kancelárii, kým svoju prácu stihnem za 4  hodiny”. Trochu som sa nad tým pozastavil,krútil som hlavou a potom som prestal, pretože som si uvedomil,že školím úradníkov štátnej správy.

• Robte si častejšie prestávky. Je to klasický nástroj prevencie proti syndrómu  vyhorenie. Je to takmer klišé, o ktorom sa na každom mieste, kde sa diskutuje o efektivite práci a odolávaniu stresu, píše. A napriek tomu,toľko ľudí večer od totálneho vyčerpania padá na hubu, pretože nedodržiavajú základné pravidlá psychygieny. Prestávky by mali byť zhruba (maximálne) v 90 minútových intervaloch. A namiesto popíjania kávy si radšej dajte čistú vodu, chodťe niekam von a urobte zopár pohybov aby sa vám krv dostal nielen do končekov prstov, ale aj do iných orgánov vášho tela. Napr. do mozgu:)

No a čo vy? Aké nástroje a techniky používate aby ste sa v práci nenudili a “nevyhoreli”?

photo credit: wili_hybrid

V prípade záujmu o individuálny koučing alebo motivačnú prednášku, kontaktuje info@koucing.org.