Byť manažérom v dnešnej dobe nie je žiadna prechádzaka ružovou záhradkou. Nie žeby to bolo niečo ľahké v minulosti,pokiaľ manažér chcel robiť svoju prácu naozaj dobre. Ale pravdou je, že čo bolo pred rokom ťažké, je v súčasnej dobe takmer neuskutočniteľné. Ibaže keď manažér nastupoval na svoju pozíciu, nikto mu nevrdil,že to bude ľahké a že jeho jedinou úlohou si bude sedieť vo svojej kancelári a občas skontrolovať nejaký ten mail. A ak mu to niekto tvrdil, tak potom škaredo nalatel. A mohli by sme si škodoradostne mädliť ruky a hovoriť: “tak mu treba, snáď si nemyslel, že za tie peniaze, ktoré berie, to bude také easy.”
Niekedy prácu manažéra komplikujú objektívne okolnosti. Ale niekedy si svoju prácu komplikuje sám. A to tak, že ani keby bol niekto zamestnaný na plný úväzok aby vymýšľal rozličné komplikácie,tak by to nevymyslel lepšie, ako si to vymyslel na seba onen manažér. Excelentným príkladm je delegovanie. Delegovanie patrí medzi základné manažérske zručnosti. A akosi sa predpokladá, že by tento nástroj každý manažér mal ovládať. Predpokladá sa, ale nie je to tak. A tu je niekoľko mýtov, ktoré manažérom bránia delegovať:
- Nikto to neurobí lepšie ako ja. Pokiaľ nie ste vo svojej oblasti absolútny génius, tak tu vždy, opakujem vždy, bude niekto, kto vie veci robiť lepšie ako vy. Možno je to pre vás nepríjemná pravda, ale je to tak, a čím skôr sa s tým vysporiadate, tým lepšie pre vás a tým šťastnejšia bude firma, ktorá vás zamestnáva. Iste, na začiatku práce vo vašom tíme to občas naozaj bude vyzerať, že všetko viete najlepšie, ale časom by ste mali začať pracovať na tom aby to tak nebolo. Skvelý manažér, líder, sa pozná aj podľa toho, že sa obklopuje ľudmi, ktorí sú schopnejší ako on. Je to veľká skúška pokory a odolnosti vlastného ega. Ale čím šikovnejší sú ľudia okolo mňa, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa neocitneme v slepej uličke. Ak sú ľudia okolo mňa naozaj šikovní, tak vždy nájdu cestu ako sa z problémov dostať.
- Nemám čas vysvetlovať. Áno,to sa občas pri delegovaní deje, že musíte svojím podriadeným vysvetliť ako majú postupovať pri plnení úlohy. Ak už sa k tomu predsa len odhodláte, tak snáď stojí za zmienku, že nie je vysvetľovanie ako vysvetľovanie. Môžete vysvetlovať direktívne, prikazujúco. Dôsledok? Všetko sa urobí rýchlo, ale ľudia sa zmenia len na “počúvačov” vašich príkazov a nikdy neprídu s niečím novým. Skúste skôr využívať koučingový spôsob. O koučingu sa tu už veľa popísalo, takže ak chcete vediť o čom to je, poobzerajte sa tu, alebo navštívte tieto stránky. Koučingový prístup, v krátkosti, znamená, že sa ľudí budete viac pýtať, viac ich podporovať v ich uvažovaní a hľadaní nových riešení. Možno vás z toho spočiatku bude bolieť hlava, pretože vám to bude pripadať zúfalo pomalé, ale nenechajte sa odradiť. Výhodou tohto postupu je to, že po čase budú vaši ľudia vcelku sebestační a väčšinu operatívnych úloh budú vedieť vyriešiť sami. A o to presa ide, nie?
- Bojím sa , že moji ľudia prídu na to, že ma vlasne nepotrebujú, pretože sú schopní všetko urobiť sami. Tak toto je útok na ego toho najťažšieho kalibru. Manažéri okolo seba občas radi budujú akýsi kult osobnosti, ktorý vytvára zdanie, že sú nepostrádateľní.Okrem iného je to vcelku používaná stratégia, ako si udržať miesto vo firme. Je to samozrejme neetické, pretože toto presvedčenie nie je založené na skutočnej nepostrádateľnosti, ale len na jeho zdaní. A toto zdanie je práve vytvárané tým,že manažér nedeleguje. Ale ako každá pretvárka, tak aj táto sa raz prejaví. A pre kariéru kohokoľvek nie je nič horšie ako vyzerať ako manipulátor a intrigán.
Veru, delegovanie nie je jednoduché. Myslím, že delegovanie je viac o postojoch a hodnotách manažéra, ako o konkrétnych a špecifických znalostiach. Ale niekde v základoch problémov s delegovaním je nedostatok pokory a chýbajúce uvedomenie si, že nikdy nebudem vediť všetko a občas budem potrebovať pomôcť. A keďže pozícia manažéra, je pozíciou na ktorej sa kumuluje moc, je pre mocných vždy ťažké priznať, že sú občas-bezmocní. Ale ak sa im to predsa len podarí, otvoria sa im ďalšie dvere k osobnostnému rastu.
A ešte jedna optimistická poznámka. Delegovanie sa dá naučiť.
Vyššie uvedené prekážky sú len určitou vzorkou toho, prečo vlastne manažéri nedelegujú. Napadajú vás ešte iné? Napíšte sem o nich a ja sa im pozriem na zúbok.

Tags: delegovanie









October 9th, 2009 at 12:37 pm
Čo sa týka delegovania pridal by som pár tipov, na ktoré sa celkom zabúda a pritom sú podľa mňa kľúčové:
1. Ak dôverujete podriadenému natoľko, aby ste na neho delegovali úlohu, mali by ste mu dôverovať natoľko, aby ste na neho zdelegovali aj právomoci a zdroje, inak to nakoniec aj tak zostane na vás.
2. Tie najhoršie úlohy musíte urobiť vy. Je to kruté, ale je to tak. Tracy to nazýva jedenie žaby: Ak máte žabu, zjedzte ju hneď. Ak máte tri, zjedzte ako prvú tú najhnusnejšiu.
3. Pri delegovaní uveďte želané výsledky, nie postup. Nechajte to na nich, budete prekvapení, či už pozitívne (v čo dúfam), alebo negatívne.
October 9th, 2009 at 1:52 pm
U drvivej väčšiny manažérov delegovanie znamená odovzdanie úlohy svojmu podriadenému, bez toho aby onen manažér rozumel a chápal tomu, čo sa v danej úlohe vyžaduje a dokonca aj samotný cieľ a výstupy sú mu známe len hmlisto. Iným slovom, manažér to nedokáže urobiť, úlohu nechápe a tak to len posúva ďalej (aplikácia tzn.padajúceho hovna). Na konci, po vyriešení úlohy manažér predkladá výsledky svojmu nadriadenému a pokiaľ tento reaguje na ne pozitívne, manažér sa stavia do role (takmer 100%) realizátora úlohy a svojho podriadeného nespomína (alebo spomína len okrajovo), no pokiaľ jeho nadriadený vykazuje známky nespokojnosti s výsledkom, manažér okamžite hádže všetko na svojeho podriadeného, z riešenia sa vyvlieka a vzápätí sľubuje svojmu nadriadenému nápravu a vykonanie úlohy jeho vlastným navrhovaným spôsobom, ktorý je inak zhodou okolností totožný s prejaveným názorom jeho nadriadeného.
October 9th, 2009 at 1:56 pm
Manažér by mal byť tiež na to aby veci a problémy videl zo širšieho kontextu a mal by vedieť vybrať z troch ciest tú najlepšiu. Podriadení, teda samotní realizátori úlohy zvyknú vidieť len úzko detailnejší obzor, ktorý odpovedá ich pohľadu na vec. A často potom tento úzky a konkrétny pohľad môže zahltiť celú činnosť v riešení danej úlohy.
October 9th, 2009 at 11:59 pm
To je tiež jeden z dôvodov prečo manažér nedeleguje. Niekedy je totiž tak ponorený tak hlboko v mikromanagemente, že nemám širšiu perspektívu. Teda to, čo by manažér predovšetkým mal mať. Mať víziu, vidieť širšie súvislosti, to je niečo čo sa nedá delegovať, to by mala byť výsostne manažérova úloha.
October 10th, 2009 at 12:03 am
Je to vlastne veľmi bezpečný spôsob, ako sa posúva hore, však? Všetko čo je dobré urobil manažér, je to jeho zásluha a všetko čo sa kedy pokazilo je “zásluhou” niekoho iného. Ale myslím si, že tento spôsob má tiež krátke trvanie.Ľudia si to všimnú a potom buď odídu alebo začnú úlohy sabotovať. Neviem čo je horšie. V každom prípade sa z manažéra stane to čo sa obvykle stáva. Nenávidený šéf. Prekvapuje ma, koľkým manažérom to za to stojí.
October 10th, 2009 at 12:10 am
Dobrý postreh Braňo. Áno je to tak. Častým nešvárom je pokiaľ je delegovaná úloha a nie sú pridelené aj kompetencie a právomoci. Je to taká polovičatá robota. Ani ryba ani rak. Vykonávanie náročný úlohy by pre manažéra malo byť určitou výzvou. Veď ludia sa predvšetkým učia vdaka napodobovaniu,tak ako to robia deti. A manažér by mal byť videný ako má “ruky od blata”. Pokiaľ sa všade objavuje len v rukavičkách, nebude dôveryhodným. Pre ľudí veľmi veľa znamená keď manažér zostúpi zo svojho riadiaceho piedestálu a pozrie sa čo sa deje tam dole “v podpalubí”. Veľkí manažéri priemyselných gigantov sa vždy odvážili ísť medzi ľudí vo výrobe. Napríklad Baťa, a to teda bol Pán Manažér. Žeby naši manažéri boli lepší než on a mysleli si: “ja a ísť dole k linke,pche, na to som príliš dobre oblečený”. Aká škoda.
No a nechať nejaký priestor pri plnení úlohy je niečo čo opäť predpokladá, že manažér vie prekonať svoje ego a vie dôverovať kompetentnosti svojich ľudí.