Pozícia manažéra je v mnohých prípadoch tak  isto aj pozíciou na ktorej je koncentrovaná moc. Niekde väčšia, niekde menšia, ale v každom prípade je to moc, ktorá rozhoduje o tom čo, koľko, kde a za koľko budú podriadení robiť. Niekedy je táto moc autoritatívna, až diktátorská, a niekedy, to však len zriedka, je táto moc aj rešpektujúca, uznávajúca a chápajúca.

S mocu človeka na pozícii, prichádza prirodzene aj zmena jeho nazerania na svet, na jeho prácu, na ľudí  okolo neho. Niektorí manažéri sa takmer mocou opájajú, mohli by sme dokonca povedať, že sú mocou takí opití, že nevedia čo robia. Snáď len týmto argumentom sa dajú vysvetliť mnohé absurdné rozhodnotia, ktoré sa potom presúvajú nižšie, na výkonné zložky v spoločnosti. Nie jeden raz si podriadení zúfalo vzdychli a zalomili rukami nad inštrukciami, ktoré dostávali  zvrchu. Moc má totiž jednu nemilú vlastnosť. Zaslepuje. Znemožňuje človeku/manažérovi vidieť čo sa skutočne deje, kde sa nachádzajú reálne problémy. Zabraňuje mu v tom, aby si vedel zobrať  to dôležité zo spätnej väzby, ktorú od svojich podriadených dostáva. Ak ju teda dostáva.

Inak k spätnej väzba. Len máloktorý manažér má dosť odvahy na to, aby pravidelne a pokorne žiadal svojich podriadných o nejakú formu spätnej väzby. Ak sa totiž niečo také stane, tak je tu veľké riziko, že informácie,  ktoré sa manažér o sebe dozvie, nebudú zrovna z tých príjemných. A predvídanie tohoto rizika spôsobí, že sa s vaničkou vyleje aj dieťa. Než sa o sebe dozvedieť niečo nepríjemné, tak sa radšej o sebe nedozvediť  nič.

Moc manažéra je spojená s pocitom  dôležitosti. Ale práve tento pocit a toto presvedčenie môže manažérovi zlomiť väz. Ak som sám presvečený o vlastnej dôležitosti, tak si okolo seba budujem akúsi pevnosť názorov a postojov, ktoré ma utvrdzujú v tom čo chcem, čo robím, ako konám, ako hovorím. Avšak takáto presvedčenie o vlastnej dôležitosti mi zabraňuje aby som videli veci okolo seba naozaj také, aké sú. Bez zafarbenia, bez prikrášlenia. Bez falošných informácií, ktoré mi moji pochlebovači radi ponúknu.

Pozícia každého manažéra je len dočasná. A rovnako aj pocit dôležitosti a pocit moci je len dočasný. Nie je preto múdre na ňom stavať niečo trvalé. Navyše  je takmer isté, že ľudia takýchto manažérov nemajú radi. Možno sa občas aj zdá, že takýto prístup zabezpečí vysoké pracovné nasadenie, prípade zabezpečí vysokú motiváciu, ale to je len nebezpečné a faslošné zdanie.  Funguje to presne naopak. Moc, ktorá nie je múdo uplatňovaná sa obracia proti samotnému pôvodcovi moci a skôr alebo neskôr mu zláme väz.

Ak teda občas zacítie vo svojej práci pocit moci a pocit dôležitosti, skúste podumať nad tým, ako je nebezpečné sa niečomu takému oddávať. Ono je to tak trochu ako  s každou drogou. Spočiatku sa vám zdá, že vám pomôže prekonať hory doly, ale časom si vyžiada svoju krutú daň. Ale pozor, ak je moc uplatňovaná múdro a rozvážne, prinesie profit nielen svojmu pôvodcovi ale aj jeho kolegom a podriadeným

A aké sú vaše skúsenosti s mocou a dôležitosťou?

PS. Don Juan, indiánsky šaman, raz povedal svojmu žiakovi Carlosovi Castanedovi ” Ako sa ty vôbec môžeš tváriť dôležito, keď si uvedomíš, že si smrteľný”