Keď sa pozrieme do minulosti na vzdelávanie a rozvoj osobnosti, budeme schopní si všimnúť niekoľko vývojových stupňov. Tieto stupňe sú charakterizované rozličnými nástrojmi, postupmi, princípmi. Nech sa pozrieme na akýkoľvek rozvojový alebo vzdelávací projekt, budeme takmer určite schopní tam tieto vývojové stupne odhaliť a identifikovať. Poďme sa pozrieť, ktoré tieto stupne sa dajú v rozvoji a vzdelávaní vypozorovať.
- Zameranie sa na odvzdávanie informácií. Primárnym účelom a cieľom na tejto úrovni je odovzdať čo najviac informácií a to čo najrýchlejšie. Rýchlosť je zvlášť dôležitá, pretože informácií je stále viac a viac a to, čo sa minule stihlo prebrať za hodinu sa dnes musí prebrať za 10 minút. Celý proces sa tak dostáva pod neúprosný časový tlak, ktorý ale znižuje jeho efektívnosť a taktiež zvyšuje vystresovanosť príjmateľov informácií. Tento stupeň pracuje s tým, že je tu nejaká formálna autorita, ktorá ma viac informácií, než všetci ostatní a preto má aj moc tieto informácie odovzdávať ďalej. Aktivita účastníkov je limitovaná na príjmanie informácií,už sa nerozvíja ich schopnosť kritického spracovania a triedenia informácií, ktorá sa ale práve teraz stáva omnoho dôležitejšou ako informácie samotné. My netrpíme nedostatkom informácií, my trpíme ich nadbytkom a neschopnosťou ich selektovať, vyhodnocovať a reagovať podľa nich.
- Zameranie sa na rozvoj zručností. Tento typ vzdelávania si vyžaduje viac času, viac priestoru, viac sústredených účastníkov, viac času na prípravu, vyššie náklady. A aj keď na jednej strane rovnice je viac a viac, na druhe strane rovnice musíme povedať, že nám trvá viac času aby nastala nejaká zmena. Tento postoj, resp. znalosť je absolútne nevyhnutná a kľúčová, aby sa tento typ vzdelávania mohol stretnúť s úspechom. Napriek tomu sa stáva, že zadávateľ povie: “tu máte našich 30 obchodníkov, urobte im školenie na jeden deň aby sa z nich stali super obchodníci.” To je to isté ako keby ste povedali: “tu máte kameňolom do zajtra mi tu z toho postavete katedrálu Notre Dame”. Absurdné, však? A napriek tomu sa to deje. Na tejto úrovni dochádza ešte k jednej zaujímavej veci. Zadávateľ požaduje jednu vec, ale dostane niečo celkom iné. Zadávateľ požaduje tréning, a potom účastníci idú vyskočiť z kože, pretože im lektor číta slidy.
- Rozvoj kompetencií. Tento stupeň sa vyznačuje veľkou náročnosťou na čas. Stretávame sa s ním napríklad pri dlhodobých psychoteraputických výcvikoch. Nedá sa urýchliť. Kompetencia je niečo, čo sa rozvíja v čase a cez skúsenosti. Je veľmi ťažké (ak vôbec možné) namodelovať také situácie, ktoré vedú k rozvoju kompetencií. Ak vám niekto sľubuje,že rozvinie kompetencie vašich ľudí za dva dni, tak niečo nebude v poriadku. Mohli by sme povedať, že kompetencie patria medzi to najcennejšie, čo sa v človeku nachádza Avšak ako býva u cenných vecí zvykom, skrývajú sa niekedy veľmi hlboko pod hladinou a dostať sa k nim si vyžaduje veľkú dávku odvahy a trpezlivosti.
Každý z vyššie uvedených stupňov má za určitých okolností svoje opodstatnenie. Problémom však býva presne určiť na ktorej úrovni by sa firemné vzdelávanie malo prevažne pohybovať. Presné identifikovanie tejto úrovne potom pomáha zvoliť vhodné nástroje a postupy.
A čo vy? Aké máte skúsenosti so vzdelávaním a úrovňami rozvoja?
Ak sa vám článom páčil pošlite ho ďalej na facebook,twitter, vybrali.sme.sk
Tags: rozvoj HR, rozvoj osobnosti, rozvoj pracovníkov, Vzdelávanie
Základom každého a teda aj obchodného vzťahu je komunikácia. O komunikácii toho už bolo popísané strašne veľa a určite toho veľa ešte bude. Má to jeden prostý a jednoduchý dôvod. Aj keď sa komunikačné zručnosti zdajú byť pre ľudí na všetkých pracovných pozíciách niečím ako samozrejmosťou, pravda je niekdem inde. Za posledný pol rok som ako školiteľ odškolil viac dní komunikačných zručností, než akéhokoľvek iného typu školenia. To je na jednej strane dobre, a na druhej strane nám to poukazuje na jeden smutný fakt. Dobre je to preto, pretože tí, ktorí rozhodujú o tom, aké školenie sa bude konať, si uvedomujú, že komunikácia je na pracovisku naozaj dôležitá, a že nech sa komunikovanie zdá byť akokoľvek jednoduché, stále nie je na takej úrovni ako by mohlo byť. Takže naplánovať školenie komunikačných zručností,aj keď už jedno minulý rok bolo, je prezieravé. Ale zase na druhej strane je smutné na tom to, že ľudia sa stále, opakovane, musia učiť, čo sa za komunikačnými zručnosťami skrýva a preto sa často tí istí ľudia ocitajú na tom istom školení aj po niekoľký raz. A nie je to chyba školiteľa. A čo je ešte zaujímavejšie, tí istí ľudia, na tom istom školení, na konci hovoria: “A predsa sme sa naučili niečo nové.” A jedna z vecí, ktorá musí byť opakovaná stále dokola, je informácia o tom, že na základe toho, aký komunikačný štýl používame, tak tak nám budú ľudia rozumieť. Poďme sa teda na to pozrieť podrobnejšie.
Veľmi krátko po tom, ako bolo jasné, že s krízou to naozaj vyzerá vážne, a že sa nebude jednať len o prechodnú záležitosť, firmy začali škrtať. Niekedy to skôr ako premyslenú finančnú stratégiu pripomínalo panickú scénu z filmu “Zachráň sa kto môžeš” a niekde to malo skôr podobu nervózneho prešľapovanie na mieste. Čo však bolo jasné hneď na začiatku, bola skutočnosť, že sa jedná o ťah, ktorý síce na nejakú dobu nejaké tie financie ušetrí, ale z dlhodobého hľadiska sa bude jednať o nesystémový krok, ktorý bude mať negatívne dopady na ďalšie smerovanie spoločnosti.
Recent Comments